V modernom pôrodníctve poznáme viacero indikácií, pri ktorých je potreba náhle ukončiť tehotnosť. Urgentné ukončenie tehotnosti závisí najmä od rýchlosti rozhodnutia vykonať cisársky rez a inštitucionálnej logistiky cisárskeho rezu.
Z hľadiska zberu a spracovania údajov hodnotiacich pôrodnícke, ale aj anestéziologické výsledky, je tradičná klasifikácia cisárskeho rezu na „elektívny“ a „urgentný“ obsolentná. Je to najmä preto, že spektrum naliehavosti, s ktorým sa stretávame v pôrodníctve, by bolo v rámci jedinej kategórie pre urgentnosť neprehľadné.
Otázka urgencie ukončenia tehotnosti je veľmi dôležitá aj z forenzných dôvodov, pričom v súčasnej českej a slovenskej odbornej literatúre nie je publikácia, ktorá by sa venovala práve tejto problematike. Právne aspekty týkajúce sa tejto problematiky by mali pôrodníkom pomôcť konať v súlade s platnou legislatívou. Vzhľadom k tomu, že medicína založená na dôkazoch jednoznačne nepotvrdzuje, že len vykonanie cisárskeho rezu do 30 minút od indikácie je lege artis postupom, je dôležité, aby tento fakt bol rešpektovaný v súdnych sporoch.
Cieľom práce bolo podať ucelený pohľad na tému časovej naliehavosti ukončenia tehotnosti cisárskym rezom z hľadiska klinickej medicíny a medicínskeho práva, ako aj stanoviť odporúčania ako skrátiť interval indikácia - pôrod.
Cisársky rez je pravdepodobne jednou z najstarších operácií v histórii medicíny. Operácia bola pôvodne určená ako postup poslednej voľby na záchranu dieťaťa u mnohokrát už mŕtvej matky, pričom dnes ide o pomerne bezpečnú, často plánovanú operáciu. V modernom pôrodníctve je jednou z najčastejších indikácii na cisársky rez perinatálna hypoxia plodu, pri ktorej je potreba náhle ukončiť tehotnosť. Urgentné ukončenie tehotnosti závisí najmä od rýchlosti rozhodnutia vykonať cisársky rez a inštitucionálnej logistiky cisárskeho rezu. Otázka urgencie ukončenia tehotnosti je veľmi dôležitá aj z forenzných dôvodov, pričom v súčasnej českej a slovenskej odbornej literatúre nie je publikácia, ktorá by sa venovala práve tejto problematike.
V súčasnosti vieme, že tradičná klasifikácia cisárskeho rezu na „elektívny“ a „urgentný“ je obsolentná z hľadiska zberu a spracovania údajov hodnotiacich pôrodnícke, ale aj anestéziologické výsledky. Je to najmä preto, že spektrum naliehavosti, s ktorým sa stretávame v pôrodníctve, by bolo v rámci jedinej kategórie pre urgentnosť neprehľadné. Z týchto dôvodov vydala v roku 1989 Americká gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť (ACOG) pre pôrodnícke pracoviská odporúčanie, aby vedeli zabezpečiť vykonať cisársky rez do 30 minút od indikácie (1).
Časový úsek medzi rozhodnutím o ukončení tehotnosti cisárskym rezom a pôrodom dieťaťa sa označuje ako interval indikácia - pôrod (decision delivery interval – DDI). Niekedy sa stretávame s termínom interval indikácia - incízia, ktorý však neoznačuje rovnaké časové obdobie ako interval indikácia - pôrod.
Pravidlo „30 minút“ pre interval indikácia - pôrod má svoj pôvod v odporúčaných postupoch pre perinatálnu starostlivosť, ktoré vydala Americká pediatrická spoločnosť (AAP) a Americká gynekologicko–pôrodnícka spoločnosť (ACOG) (2). Gynekologicko–pôrodnícky výbor Americkej spoločnosti pre rizikový manažment v zdravotníckej starostlivosti (ASHRM) neobmedzuje pojem na časový limit, ale poukazuje na závislosť od inštitucionálnej spôsobilosti poskytovania pôrodníckej starostlivosti, a teda urgentný cisársky rez má byť vykonaný najrýchlejšie ako je možné v súlade so schopnosťami a možnosťami danej inštitúcie (3). V súčasnosti neexistuje žiadny všeobecný konsenzus prijateľného intervalu indikácia – pôrod na vykonanie urgentného cisárskeho rezu (4). Väčšina pôrodníkov by mala mať za cieľ zlepšiť výsledky urgentných cisárskych rezov použitím princípov zdravého rozumu erudovaného pôrodníckeho tímu.
Interval indikácia - pôrod sa vzťahuje na časový úsek „30 minút“, ktorý je relevantný pre analýzu kritického správania v podmienkach vznikajúcich pri abnormalitách srdcovej frekvencie plodu, alebo akýchkoľvek akútnych maternálnych komplikáciách. Takýto prístup by však v situáciách, kedy je evidentná hypoxia plodu, znamenal zanedbanie zdravotnej starostlivosti. Už od vzniku pravidla „30 minút“ bolo spochybnené univerzálne použitie 30minútového intervalu medzi indikáciou a pôrodom vo všetkých prípadoch akútnych cisárskych rezov vzhľadom na jeho potencionálny negatívny vplyv na výsledok stavu novorodenca. Je zrejmé, že pri fetálnom distrese má byť interval indikácia – pôrod (DDI) čo najkratší, a akékoľvek úmyselné čakanie je nevhodné.
Idea bezpečného pôrodníckeho manažmentu začína princípom „včasnej predikcie možného poškodenia“, ktorý bol prvýkrát predstavený už v roku 1916. Tento koncept je zakomponovaný aj v právnom systéme Spojených štátov amerických a slúži ako predloha pre lekársko-právne spory (5). V mnohých krajinách sveta, nevynímajúc európske štáty, je v súčasnosti súdne konanie pre zanedbanie zdravotnej starostlivosti neodvratným aspektom v pôrodníckej praxi bez ohľadu na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Každý lekár v Českej republike i na Slovensku má zo zákona prevenčnú povinnosť, na základe ktorej musí v konkrétnej situácii stanoviť hroziace riziká pre matku a plod a následne správny čas na ukončenie tehotnosti. Preto by mali byť stanovené postupy v manažmente urgentných sekcií použitím princípu včasnej predikcie možného poškodenia plodu (najčastejšie hypoxiou), ktorý vychádza z EBM (Evidence - based medicine) – na dôkazoch založenej medicíne.
Pôrodnícka prax poukazuje na nutnosť vyvinutia takých postupov, ktoré budú viesť k minimalizácii trvania intervalu indikácia – pôrod, a to jednak z dôvodov zlepšenia fetálnych a maternálnych výsledkov, a jednak z forenzných dôvodov. Preto bolo Americkou gynekologicko–pôrodníckou spoločnosťou (ACOG) navrhnuté a odporúčané štandardné pravidlo „30 minút“ pre interval indikácia – pôrod.
Najčastejšie príčiny predlžovania intervalu indikácia – pôrod sú nasledovné:
Pravidlo „30 minút“ nie je aplikovateľné vo všetkých prípadoch cisárskych rezov, pretože v súčasnej praxi je viac ako polovica cisárskych rezov elektívna a na druhej strane, v pôrodníctve sú stavy, ako hypoxia plodu, masívne krvácanie a iné, ktoré vyžadujú okamžité vykonanie cisárskeho rezu. Z toho vyplýva, že pri manažmente cisárskych rezov je podstatné hľadisko naliehavosti. Odhliadnuc od toho, pravidlo „30 minút“ sa využíva v mnohých krajinách sveta a má svoj nezanedbateľný význam.
Východiskom sa ukazuje byť komplexná klasifikácia cisárskych rezov z hľadiska naliehavosti a presné definovanie cisárskych rezov, čo by mohlo byť podkladom pre odporúčania uľahčujúce pôrodníkom, anesteziológom, zdravotným sestrám a celému pôrodníckemu a operačnému tímu optimálne konanie s cieľom dosiahnuť čo najlepšie perinatálne výsledky (u dieťaťa aj matky). Lucas v roku 2000 navrhol klasifikáciu založenú na závažnosti fetálnej a/alebo maternálnej situácie (13).
Kráľovskou spoločnosťou gynekológov a pôrodníkov (RCOG) bola podobne navrhnutá klasifikácia cisárskych rezov z hľadiska naliehavosti s prihliadnutím na kontinuum rizika (14). Táto klasifikácia vychádza z Lucasovej klasifikácie (4 typy cisárskych rezov podľa naliehavosti), ale zdôrazňuje, že v každej kategórii môže stupeň rizika v individuálnom prípade varírovať. Táto odchýlka v stupni rizika si vyžaduje individuálny prístup od prípadu k prípadu pri rozhodovaní o konkrétnom intervale indikácia – pôrod. Klasifikácia zohľadňuje stupeň naliehavosti podľa prítomnosti/neprítomnosti ohrozenia plodu alebo matky ( Tab. 1).
V poslednom desaťročí bolo vykonaných niekoľko štúdii, ktoré boli zamerané na DDI interval a perinatálne výsledky. Väčšina štúdii bola vykonaná v nemocniciach rozvinutých krajín, menej z rozvojových krajín, čo je vysvetliteľné tým, že promptný cisársky rez s krátkym DDI intervalom je možný len v nemocniciach, ktoré sú na to dostatočne vybavené priestorovo, materiálno-technicky a samozrejme personálne.
Národná zdravotná služba (NHS) v Anglicku vykonávala štúdiu zameranú na rozbor intervalov indikácia – pôrod v prípadoch non–elektívnych cisárskych rezov (15). Z výsledkov tejto štúdie vyplýva, že 60 % detí bolo narodených do 30 minút od indikácie, 88 % do 40 minút a 0,4 % do 50 minút od indikácie. Je zaujímavé, že nebol žiadny signifikantný rozdiel v potrebe intenzívnej starostlivosti na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) u detí narodených v rôznych časových intervaloch DDI. Štúdia ukázala, že 30minútový interval DDI nebol dôležitým prediktorom nutnosti hospitalizácie novorodencov na JIS, ale navzdory tomu, len 8 % detí s intervalom DDI menej ako 30 minút vyžadovalo intenzívnu starostlivosť.
Sayegh a kol. hodnotili dĺžku intervalu DDI v prípadoch všetkých cisárskych rezov (16). V skupine emergentných a urgentných cisárskych rezov bol DDI 39,5 minúty.
V skupine non–emergentných a elektívnych cisárskych rezov bol DDI 55,9 minúty. Hlavnými dôvodmi pre predlžovanie intervalu indikácia – pôrod boli časové straty vzniknuté na podklade prevozu pacienta na operačnú sálu, nedostatočnej a nepochopenej komunikácii na úrovni pôrodník – anesteziológ.
Multicentrická štúdia realizovana na Národnou zdravotnou službou (NHS) v Anglicku a Walese (17) mala za úlohu určiť, či DDI interval v prípadoch non-elektívnych cisárskych rezov bol kritickým faktorom ovplyvňujúcim neonatálne a maternálne výsledky. Medzi novorodencami narodenými medzi 15 – 75minútovom DDI nebol rozdiel v neonatálnych výsledkoch. Po 75 minútach bol u novorodencov signifikantne vyšší výskyt nižšieho Apgarovej skóre v 5. minúte (menej ako 7) a 50 % novorodencov bolo nutné hospitalizovať na JIS.
Chauhan a kol. v dvojročnej retrospektívnej štúdii non–elektívnych cisárskych rezov uvádzajú, že interval DDI do 30 minút je ideálnym preventívnym opatrením v akútnom fetálnom distrese, ktoré aj odporúčajú, aj keď neúspech pri dosiahnutí tohto cieľa nie je asociovaný s podstatným zhoršením perinatálnych výsledkov (18).
Korhonen a kol. vypracoval prospektívnu štúdiu vo Fínsku o naliehavých cisárskych rezoch, kde porovnáva perinatálnu morbiditu a mortalitu v súvislosti so spôsobom prevádzky ústavnej pohotovosti (19). Zlé novorodenecké výsledky boli evidentné keď bol zdravotnícky personál len „na telefóne“ – mimo zdravotníckeho zariadenia. Autori tejto štúdie navrhujú, aby malo každé klinické pracovisko nepretržite dostupný kompletný zdravotnícky personál.
Jednotlivé štúdie sa však vo svojich výsledkoch nezhodujú, preto zatiaľ nie je možné určiť štandardný, univerzálny postup. Väčšina štúdii ale súhlasí so štandardným používaním pravidla 30 minút pre DDI interval, ale tiež konštatuje, že pravidlo 30 minút nie je vždy dosiahnuteľné v rutinnej klinickej praxi. Interval viac ako 30 minút nemá podstatný efekt na novorodenca, ale existuje niekoľko prediktorov pre vykonanie cisárskeho rezu urgentne, kedy sa DDI interval stáva kritickým faktorom a každá strata času môže mať za následok nepriaznivé fetálne a maternálne výsledky.
K tomu, aby bola zdravotná starostlivosť poskytovanáv súlade so zákonom, je potrebné, aby sa pri jej poskytovaní postupovalo lege artis, t. j. v súlade s aktuálnymi poznatkami lekárskej vedy a možnosťami dostupných metód, ale súčasne musí byť k poskytovanej zdravotnej starostlivosti udelený pacientov súhlas (20). Na Slovensku, ako aj v Čechách je základná právna úprava informovaného súhlasu zakotvená v Dohovore o ľudských právach a biomedicíne (ďalej len „Dohovor“), konkrétne v jeho článku 5, ktorý hovorí: „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku. Príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť“ (21).
Z Dohovoru tak vyplýva okrem povinnosti lekára, resp. zdravotníckeho pracovníka vyžiadať si vopred súhlas pacienta so zákrokom aj povinnosť informačná, poučovacia, ktorá informovanému súhlasu predchádza, preto sa takýto súhlas nazýva informovaným.
Detailná úprava informovaného súhlasu ako aj poučovacej povinnosti je obsiahnutá v zákonoch Českej a Slovenskej republiky. V Čechách je to konkrétne zákon č. 372/2011 Sb. o zdravotních službách a podmínkách jejich poskytování (ďalej len „zákon o zdravotních službách“) a na Slovensku zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“).
Z hľadiska urgentnosti cisárskeho rezu je dôležité získať informovaný súhlas s eventuálnym ukončením tehotnosti včas, aby nedochádzalo v akútnej situácii k časovému zdržaniu. Z toho dôvodu je dôležité získať informovaný súhlas s pôrodom včas a mimo kontrakčnej činnosti. V Čechách a na Slovensku je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytnutý pacientke formulár informovaného súhlasu pri prvej prenatálnej poradni v pôrodnici (zväčša v 36. týždni tehotenstva) a obsahuje okrem iného aj súhlas pacientky s prirodzeným pôrodom a eventuálne aj s cisárskym rezom ak si to bude komplikovaný priebeh pôrodu vyžadovať. Tento fakt je veľmi dôležitý najmä pri programovaných pôrodoch a indukciách pôrodu, keďže zákon o zdravotnej starostlivosti hovorí, že informovaný súhlas sa požaduje v písomnej forme aj pri zmene liečebného postupu, ktorý nebol obsahom predošlého informovaného súhlasu. Ak pacientka udelí v týchto prípadoch informovaný súhlas, vyrieši sa tým situácia ak bude nevyhnutné ukončiť pôrod cisárskym rezom z akútnej indikácie pre vitálnu indikáciu z maternálnej alebo fetálnej indikácie a to s využitím § 6 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať. V danej situácií možno rozumne predpokladať, že pacientka by súhlasila s takýmto výkonom na záchranu svojho života, alebo života plodu (22).
Obdobnú právnu úpravu ako v § 6 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti možno v Čechách nájsť v § 38 zákona o zdravotních službách, v zmysle ktorej je pacientovi možné poskytnúť neodkladnú starostlivosť bez jeho súhlasu a to v prípade, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje vysloviť súhlas, čím nie je dotknuté skôr vyslovené prianie podľa § 36 (23). Ide o výnimku kedy je poskytnutie neodkladnej starostlivosti nevyhnutne za účelom záchrany života alebo zamedzenia vážneho poškodenia zdravia, pod čo možno subsumovať aj akútny cisársky rez. Na základe uvedeného máme za to, že v rámci vytvárania pôrodného plánu je vyžiadanie písomného informovaného súhlasu okolo 36. týždňa tehotenstva s urgentným cisárskym rezom postupom, ktorý rešpektuje a uznáva integritu rodičky a zároveň chráni poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pred prípadnými, neželanými právnymi následkami konania, ktoré bolo postupom lege artis, avšak nebolo postupom zákonným.
Vzhľadom k tomu, že medicína založená na dôkazoch jednoznačne nepotvrdzuje, že len vykonanie cisárskeho rezu do 30 minút od indikácie je lege artis postupom, je dôležité, aby tento fakt bol rešpektovaný v súdnych sporoch.
Konvenčná klasifikácia cisárskych rezov na elektívne a urgentné nie je pre moderné pôrodníctvo dostatočná, pretože z dlhoročnej praxe vyplýva, že niektoré neelektívne cisárske rezy sú „viac urgentné“ ako iné, a teda vyžadujú rozdielny prístup a manažment. Preto by si jednotlivé gynekologicko–pôrodnícke pracoviská mali v záujme dosiahnutia čo najlepších maternálnych a fetálnych výsledkov cisárskych rezov osvojiť a uviesť do praxe Lucasovu klasifikáciu cisárskych rezov, ktorej princípom je presné rozdelenie cisárskych rezov do štyroch skupín na základe naliehavosti. Táto klasifikácia je jasná, praktická, spoľahlivá a je vhodným základom pre vypracovanie odporúčaných postupov v manažmente cisárskych rezov. Ďalším cieľom jednotlivých pracovísk by malo byť stanovenie takých postupov, ktoré by viedli k skráteniu intervalu DDI (indikácia – pôrod). Z viacerých štúdií vyplýva, že tento časový úsek býva zbytočne predlžovaný nedostatočnou komunikáciu medzi jednotlivými zdravotníckymi pracovníkmi a tímami. Preto všetci členovia multidisciplinárneho tímu musia byť oboznámení s potrebou cisárskeho rezu a čo je dôležité, so stupňom naliehavosti. Najdôležitejšia je jasná komunikácia, presné zadefinovanie úlohy každého člena tímu. Podstatným faktorom predlžujúcim interval DDI je prevoz rodičky na operačnú sálu, ktorý má byť v čo najkratšom čase, ideálne by bolo vytvoriť podmienky pre možnosť vykonať cisársky rez priamo na pôrodnici. Na vytváranie transportných koridorov je nevyhnutné myslieť už pri výstavbe pôrodnice. Okrem toho, by mali klinické pracoviská pre zrýchlenie celého procesu v rámci výučbového programu zvážiť nácvik situácií emergentných cisárskych rezov. Súčasťou úspešného manažmentu je najmä dostatočná erudícia lekárov a sestier včas rozpoznať možné riziko poškodenia plodu alebo matky, keďže správne a včasné určenie indikácie na ukončenie tehotnosti cisárskym rezom je esenciálne.
Práca bola podporená grantom MZ ČR – RVO VFN64165.