Cieľ

Cieľom našej štúdie bolo zhodnotiť výsledky laparoskopickej liečby žien s ťažkým defektom jazvy po cisárskom reze a syndrómom cisárskeho rezu.

Material a metodika

Prospektívna longitudinálny štúdia bola vykonaná u 11 žien, ktoré mali ťažkosti označované ako syndróm jazvy po cisárskom reze (SC). Ultrazvukové vyšetrenia bolo u všetkých žien vykonané transvaginálne na 1 deň pred a 6 mesiacov po laparoskopii. Demografické a klinické údaje sme zaznamenali 1 deň pred a 6 mesiacov po laparoskopii.

Výsledky

Totálna dehiscencia jazvy po cisárskom reze bola prítomná v 72,7 % (8/11) žien. Pred laparoskopiou malo všetkých 11 žien ťažký defekt jazvy po cisárskom reze (koeficient dehiscencie DRC ≤ 0,25), ale aj 6 mesiacov po laparoskopii malo stale 81,8 % (9/11) žien ťažký defekt jazvy po SC. Priemerná hrúbka jazvy po SC meraná 1 deň pred laparoskopiou bola 0,3 ± 0,4 mm a 6 mesiacov po laparoskopii 1,3 ± 1,0 mm (p = 0,101). Po laparoskopii bolo 63,6 % (7/11) žien úplne bez klinických príznakov, a medzi zvyšnými štyrmi bola najčastejšou komplikáciou dyspareunia v 36,4 % (4/11, p = 0,005), potom chronická pánvová bolesť v 27,3 % (3/11, p = 0,014), dysmenorea v 18,2 % (2/11, p = 0,01), a najlepšie výsledky po laparoskopii boli dosiahnuté v liečbe postmenstruačného špinenie, ktoré po laparoskopii udávalo len 18,2 % (2/11, p < 0,001) žien.

Záver

Zlepšenie klinického stavu u pacientiek so syndrómom jazvy po cisárskom reze nemusí po laparoskopii nutne znamenať zlepšenie sonomorfológie uterotomickej rany. Operačné riešenie by malo byť určené len ženám s príznakmi syndrómu jazvy po cisárskom reze a ťažkým defektom uterotomickej rany.

Podpořeno MZ ČR – RVO VFN64165.