Frekvencia cisárskych rezov sa od roku 1995 zvýšila o takmer 60 %, pričom v súčasnosti tvoria cisárske rezy asi tretinu zo všetkých pôrodov. So zvýšujúcou sa frekvenciou cisárskych rezov sa zvyšuje aj incidencia materských komplikácií v nasledujúcich graviditách (placentae praevia accreta, rupture uteru, ektopická gravidita v jazve po cisárskom reze), alebo aj mimo tehotnosti (pelvic pain, dyspareunia, dysmenorea). V ostatnom čase bolo publikovaných niekoľko štúdií týkajúcich sa sonomorfologických zmien jaziev po cisárskom reze (SC). Autori týchto štúdii popisovali defekt v jazve po cisárskom reze ako “zárez”, ktorý možno vizualizovať ako anechogenitu myometria v mieste jazvy po SC. Avšak žiadna zo štúdii neprináša prospektívne sledovanie vplyvu abnormálne zahojených jaziev po SC od operácie až do 18 mesiacov po SC.

Cieľ: Cieľom našej štúdie bolo zhodnotiť dlhodobú morbiditu spojenú s cisárskym rezom.
Material a metodika: Od januára 2014 do augusta 2015 sme do prospektívnej longitudinálnej štúdie zaradili 205 prvorodičiek, ktoré rodili cisárskym rezom. Transvaginálnou sonografiou sme sledovali jazvy po SC 6 týždňov a 18 mesiacov po SC. Demografické a postoperačné klinické údaje sme získali v termíne cisárskeho rezu a 18 mesiacov po SC. 

Výsledky: Z 205 žien sme vylúčili 5 pre ich tehotenstvo v priebehu sledovaného obdobia. Z týchto 200 žien, 29 % malo akútny SC a 71 % elektívny SC. 6 týždňov po SC bol ťažký defekt jazvy po SC u 14/200 (7 %) žien a 18 mesiacov po SC u 10/200 (5 %) (chi-square test, p = 0.4). Priemerná hrúbka jazvy po SC meraná 6 týždňov po SC a 18 mesiacov po SC bola 6.4 ± 0.4 mm a 6.4 ± 0.3 mm, respektíve (Mann-Whitney U test, p = 0.651). Priemerná hrúbka jazvy po SC u žien s ťažkým defektom jazvy merala 6 týždňov po SC a 18 mesiacov po SC 0.9 ± 0.8 mm a 0.6 ± 0.9 mm (Mann-Whitney U test, p = 0.437), re spektíve, v porovnaní s 6.8 ± 0.3 mm a 6.7 ± 0.2 mm u žien s normálnou jazvou po SC (Mann-Whitney U test, p = 0.528). Priemerný koeficient dehiscencie (DRC) vy­počítaný z ultrazvukových meraní vykonaných 6 týždňov a 18 mesiacov po SC bol 0.57 ± 0.03 mm a 0.58 ± 0.03 mm, respektíve (Mann-Whitney U test, p = 0.318). Priemerný DRC u žien s ťažkým defektom jazvy po SC bol 6 týždňov a 18 mesiacov po SC 0.07 ± 0.06 mm a 0.05 ± 0.08 mm (Mann-Whitney U test, p = 0.258), respektíve, v porovnaní s 0.61 ± 0.02 mm, a 0.61 ± 0.02 mm u žien s normálnou jazvou po SC (Mann-Whitney U test, p = 0.634). 18 mesiacov po SC malo zrasty vo vezikouterinnom priestore 34/200 (17 % (95% CI 15.8–70.3 %)) žien.
Regresná analýza preukázala vplyv nasledovných premenných pre tvorbu zrastov po SC: gestačný vek, predčasný odtok plodovej vody, akútny cisársky rez, vyššia krvná strata pri operácii a zvýšené hodnoty C-reaktívneho proteínu. Štatistická analýza tiež dokázala, že ťažké defekty jaziev po SC sú signifikatnými prediktormi pre tvorbu zrastov vo vezikouterinnom priestore (95% CI 1.541-4.742, p < 0,001), bolesti panvy (95% CI 0.226-3.142, p = 0,024), dysmenoreu (95% CI 0.749-3.503, p = 0,002) a dyspareunia (95% CI 0.097-2.676, p < 0,035).

Záver: V tejto prospektívnej štúdii sa ťažké defekty v jazve po SC vyskytovali u 7 % žien 6 týždňov po SC a u 5 % žien po 18 mesiacoch od SC. Ťažký defekt jazvy po SC bol 9,8x častejší u akútnych SC než u plánovaných SC. Ťažký defekt jazvy po SC vizualizovaný u pacientiek 6 týždňov po plánovanom SC ostal nezmenený aj po 18 mesiacoch od SC len v 40 % prípadov. Na rozdiel od toho ostal ťažký defekt jazvy 6 týždňov po akútnom SC viditeľný aj po 18 mesiacoch až v 87 % prípadov. Z výsledkov našej štúdie vyplýva, že ženy s ťažkým defektom jazvy po SC majú vyššie riziko pre tvorbu zrastov, bolesti pánvy, dysmenoreu a dyspareuniu.
Ženy s ťažkým defektom jazvy po SC by mohli byť odoslané na následné podrobné ultrazvukové vyšetrenie, a to najmä čo sa týka potenciálnych gynekologických problémov a rizík v nasledovných graviditách.
Na posúdenie reálneho rizika gynekologických komplikácii po cisárskom reze by bolo vhodné porovnanie s pacientkami po vaginálnom pôrode.

Podpořeno MZ ČR – RVO VFN64165.